História
1413- Bonyatha, 1484- Bonytha, 1773- Bunyeczicze, maď. Bunitha, 1808- Buněčice, 1906- Buňecice
Bunetice ležia vo východnej časti Košickej kotliny v hornej časti doliny Trstianky, vo výške okolo 425 m nad morom. Najstaršia správa o Buneticiach je v listine z roku 1413 o ich údajnom zálohovaní Michalom Kecerom Martinovi z Ploského. Hoci jej zálohovanie nemožno overiť, je nesporné, že dedina jestvovala už pred rokom 1413. Jej názov sa v písomnostiach z 15.-16. storočia vyskytuje pravidelne v tvare Bonytha. Je to maďarský názov a typologicky patrí k skupine maďarských názvov Čižatíc, Kojatíc, Daletíc a iných. Aj on zachoval starobylé slovanské osobné meno Buneta, od ktorého vznikol pôvodný slovenský názov našej dediny. Vzhľadom na starobylý tvar názvu sa predpokladá existencia obce ešte pred 11. storočím. Z geografickej polohy Bunetíc a územného rozsahu panstva Lipovec vyplýva, že bunetický chotár v 13.-14. storočí patril k tomuto panstvu. V 15.-16. storočí Bunetice dokázateľne patrili k panstvu Lipovec. Ich zemepánmi boli Kecerovci a prechodne aj iní vlastníci.
V roku 1427 boli sedliacke domácnosti okrem richtára zdanené od 14 port. Bunetice boli vtedy stredne veľkou dedinou. Koncom 15. a začiatkom 16. storočia tu žilo niekoľko valašských domácností. Do polovice 16. storočia polovica sedliackych domácností stratila polia a schudobnela na želiarov. V roku 1567 tu hospodárilo 5 domácností na celých a 3 na polovičných usadlostiach. Žila tu aj domácnosť slobodníka a 7 želiarskych domácností. V tom roku boli sedliaci okrem richtára zdanení od šiestich port. Z roku 1577 sa v Buneticiach uvádza 17 poddaných sedliakov a dvaja želiari: Cabaň, 4 Martoník, 2 Ryno, Vinc, Hojsa, Vajda, 2 Zeler, 2 Koza, Mucha, 3 Zeleny, Zabo. V roku 1588 sa zdaňovalo od piatich port. Schudobňovanie sedliakov pokračovalo ďalej. V tom roku bolo v dedine 6 želiarskych domácností. V roku 1600 dedina pozostávala z 10 obývaných poddanských domov. Koncom 16. storočia boli Bunetice malou dedinou, s výlučne poddanským obyvateľstvom. Bola to slovenská dedina.
Okolo roku 1373 bola už taktiež osídlená aj dedina Roztoka, ktorá ležala asi v miestach dnešnej osady Šaritaňa. Roztoka vznikla na rozvodí riek Olšava a Torysa, teda na rozhraní dvoch panstiev a to pánov z Ploského a z Lipovca. Dedina patrila k lipovskému panstvu a v 15. a 16. storočí ich zemepánmi boli Kecerovci a ich vlastníci- Juraj de Doby, páni z Ploského, mešťan Juraj Gabriel. Dedina Roztoka, bola družná z dedinou Bunetice.